V roku 1984 ukončil vysokoškolské štúdium na stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave v špecializácii vodné stavby a vodné hospodárstvo. Po ukončení štúdia pracoval na príprave a realizácii vodárenských nádrží Starina, Turček vo Vodohospodárskej výstavbe š.p.. Od roku 1994 odišiel pracovať z VV do súkromnej sféry. V 1995 absolvoval skúšky pre výkon činnosti stavby vedúceho a stavebného dozoru. V roku 1998 vykonal skúšky podľa paragrafu 23 oprávnenie elektrotechnik na riadenie prevádzky . V rokoch 1994 – 2004 sa zaoberal realizáciou stavieb a výkonom dozorovania. V rokoch 1999- 2001 technicky podporoval a riešil vodohospodárske stavby v Slavónii na území Chorvátska. V rokoch 2004 -2015 sa znova vrátil do Vodohospodárskej výstavby š.p. , kde vykonával dozor nad realizáciou protipovodňovej ochrany Bratislavy, výstavbou 30 rodinných domov a výstavbou MVE Dobrohošť. Od roku 2012 vo funkcii vedúceho odboru riadi prevádzku vodného diela Gabčíkovo. V roku 2012 ukončíl štúdium MBA v Prahe. doktorand v programu DBA Management
Najzložitejším a najdôležitejším bolo založenie objektu elektrárne a celého telesa vodného diela, čo bolo potrebné realizovať v suchom prostredí. K tomu bolo potrebné vytvoriť odvodnenú stavebnú jamu , aby sa mohlo zakladať v suchom prostredí. Hydrogeologické pomery v danej oblasti podľa vykonaného hydrogeologického prieskumu vykazovali nasledovné zloženie: Horná vrstva cca 1m pozostávala z ornice, hlinitých a hlinito piesčitých zemín. Pod touto vrstvou súdržných zemín sa nachádzala vrstva nesúdržných zemín zložených zo štrkopiesku rôznej zrnitosti a uľahnutosti v hrúbke 50 a viac metrov. Hladina podzemnej vody sa nachádzala pod vrstvou súdržných zemín vo vrstve nesúdržných zemín a kolísala podľa hladiny v Dunaji.
Návrh bol zhotoviť po obvode stavebnej jamy zvislé konštrukčné podzemné steny ako konzoly votknuté do štrkopieskov s injektovaným dnom. Statickými výpočtami sa preukázalo, že votknutie do štrkopieskov by muselo byť toľko ako stena po odstránení vrchnej vrstvy pre stavebnú jamu, čo znamená kotviť do hľbky 34 m. Taktiež hrúbka podzemnej tesniacej steny vychádzala veľmi hrubá, vodotesnosť nebola zaistená a jej realizácia vsypakovým betónovaním s kútovými oceľovými výpažnicami sa nedala realizovať. Zhotovenie podzemnej tesniacej steny po lamelách nezaručovalo súvislé napájanie a zvislosť stien. Pri tomto vždy vznikajú pracovné škáry, ktorými by pretekala voda. Vybudovanie tak hlbokej stavebnej jamy nebolo jednoduché a v Československu nebolo firmy, ktorá by mala s tým skúsenosti. Konečným návrhom bolo vybudovať kombinovanú tesniacu podzemnú stenu a dno zainjektovať. Znamenalo to, zhotovenie podzemnej tesniacej steny ďalej od miesta výkopu tak, aby stena zostala zasypaná a tým vzájomné pôsobil tlak zeminy. Tým sa dalo dosiahnuť, že stena nemusela dosahovať veľké hrúbky.
Podzemné tesniace steny sa navrhli a realizovali zo samotvrdnúcej suspenzie(STS) a dno injektovaním ílobetónovou zmesou s preinjektovaním chemickou injekčnou zmesou. Počas realizácie sa vykonávali skúšky technologických parametrov vyrobených zmesí, (objemová hmotnosť, tekutosť, odstoj vody, strihová pevnosť, tixotropia a po zatvrdnutí ( pevnosť v prostom tlaku, ťahu za ohybu, priepustnosť). Realizovalo sa to vždy na troch vzorkách po zatvrdnutí po 30,90 dňoch a po jednom roku. Injekčná zmes pre injektovanie dna stavebnej jamy bola určená 50 kg ílu a 350 kg cementu na 1 m3 zmesi Tato zmes mala veľký odstoj, čo spôsobovalo vytváranie kavern a tak zostávali nepreinjektované miesta, čo by malo za následok vznik priesakov a časom možné spôsobenie havárie zaliatia stavebnej jamy. Z toho dôvodu sa musela injektovaná štrkopiesková zemina preinjektovávať chemickou injektážou. Hlavným nedostatkom zmesi bolo, že chýbalo stanovené mineralogické zloženie ílu, nakoľko existuje viacej druhov ( bentonitický, ilitický, kaolinitický).Každý z týchto ílov ináč pôsobí na stabilitu injekčnej zmesi. Doinjektovavanie sa muselo vykonávať do počiatku tuhnutia zmesi t.j. 3 až 7 hodín podľa použitého cementu. Počas realizácie injektáži bolo okolo budúcej stavebnej jamy navŕtaných osem vrtov na odčerpávanie vody z priestoru okolo podzemných stien pre zabezpečovanie znižovania hladiny podzemnej vody a zabezpečeniu stavebnej jamy proti zaliatiu priesakmi. Po takto vybudovanej podzemnej tesniacej stene a zainjektovanom dne sa začali zemné práce na výkope stavebnej jamy pre založenie objektu elektrárne a betónovej hrádze. Počas výstavby sa odčerpávalo skoro stále rovnaké množstvo vody, čo nasvedčovalo, že steny boli zrealizované v poriadku a nedošlo ich poškodeniu počas výstavby diela.
Takto vytvorenou odvodnenou stavebnou jamou sa zabezpečilo založenie celého objektu stavby a nerušený postup prác na výstavbe vodného diela. Na tejto stavbe získalo mnoho odborníkov skúsenosti, ale žiaľ ktoré nebolo možné zuročovať, lebo 21 storočí môžu aj neodborníci zasahovať proti výstavbe vodných stavieb a tak sa nedarí presadiť výstavbu projektovo pripravených vodných diel na Slovensku.
Na obrázku vidíme znázornené osadenie podzemnej tesniacej steny, injektáže pod dnom stavebnej jamy a samotnú jamu.
