Fotovoltické elektrárne

Ročná hodnota globálneho žiarenia na Slovensku v kWh/m² Prevzaté z internetu Slovenská inovačná a energetická agentúra

FOTOVOLTICKÉ ČLÁNKY
Na zachytenie a využitie slnečnej energie boli zostrojené fotovoltické články.

Základné typy fotovoltických článkov
Fotovoltické články delíme podľa materiálov, z ktorých sú vyrobené:

Kremík (Si)
Až 90% fotovoltických článkov vyrábaných vo svete je báze kremíka. Vzhľadom na to, že 26% zemskej kôry tvorí práve kremík a je to štvrtá najpoužívanejšia surovina na svete, mali by sa jeho ceny pohybovať na nízkej úrovni. Avšak kremík využívajúci sa v elektronike musí dosahovať čistotu až 99,9999999%, a preto sú jeho ceny pomerne vysoké. Pre obvody s vysokou integráciou až 10 ,-13 , čo znamená, že na 1013 atómov kremíka pripadá jeden atóm cudzieho prvku.

Arzenid galitý (GaAs)
Vývoj nových materiálov neustále prebieha a hľadá sa čo najúčinnejší, najlacnejší a najodolnejší materiál. Po kremíku je druhý najpoužívanejší materiál práve arzenid galitý. Nevýhodou je, že arzén je jedovatý prvok a gálium je vzácnejší kov než zlato. Preto sú fotovoltické články z tohto materiálu drahšie a viac krehké, no majú mnoho predností. Sú menej citlivé na vysoké teploty ako kremíkové fotovoltické články, takže ich účinnosť sa pri zvyšujúcej teplote znižuje len o nepatrnú čiastku

Telurid kademnatý (CdTe)

Diselenid medi a india (CuInSe2)

Sulfid kademnatý (CdS)
Existujú aj nové trendy vo vývoji fotovoltických článkov. Keďže ceny klasických výrobných materiálov sú stále pomerne vysoké, výskumy zaoberajúce sa novými trendmi a smermi vo vývoji fotovoltických��~��U ��~��U ��|��U ��|��U X�~��U �~��U @ �~��U oltické články využívajúce organické látky

Na zvýšenie účinnosti fotovoltických článkov sa robia rôzne úpravy ako

• Úprava povrchu fotovoltických článkov
• Obojstranné fotovoltické panely
• Optimálny sklon panelov a natáčanie za slnkom
• Koncentrátory

ZÁKLADNÉ TYPY SOLÁRNYCH SYSTÉMOV
Úlohou tejto kapitoly nie je ukázať si princíp, na akom fungujú fotovoltické články (čomu sme sa venovali v predchádzajúcej kapitole), ale predstaviť si tri základné typy solárnych systémov z hľadiska el. siete, opísať ich jednotlivé komponenty a priblížiť si ich činnosť ako celku.

Fotovoltické systémy zapojené do verejnej siete
Systémy, ktoré sú zapojené do siete, môžu existovať vo forme veľkých elektrární, ale aj menších súkromných zariadení dodávajúcich elektrickú energiu do verejnej siete za určitú štátom garantovanú výkupnú cenu. Fotovoltické systémy zapojené do siete pozostávajú z piatich základných položiek:

Upevňovací systém, ktorý je potrebný pri inštalácii fotovoltických panelov, drží a chráni panely na streche alebo na inom vhodnom mieste. Fotovoltické články konvertujú slnečné žiarenie na elektrickú energiu. Menič prúdu sa postará o to, aby vytvorená elektrická energia zo solárnych článkov spĺňala štandard kvality elektriny z verejnej siete. Dôležitými komponentmi sú merače exportu a importu elektriny. Prvý spomenutý sa postará o meranie elektriny, ktorá je vyprodukovaná a dodaná do verejnej siete. Merač importu elektriny zaznamenáva spotrebovanú elektrinu.

„Obrázok : Schéma fotovoltického systému zapojeného do verejnej siete“
Zdroj: http://www.sharp.eu/cps/rde/xchg/eu/hs.xsl/-/html/technikprinzip.htm 30
A – Fotovoltické články /Modul /
B – Menič prúdu na spracovanie elektriny zo solárnych článkov
C – v Merač exportu elektriny na meranie výdaj energie
D – Merač importu elektriny na meranie spotreby energie
E – pripojenie do verejnej siete

Samostatné fotovoltické systémy bez zapojenia do verejnej siete
Nazývame ich tiež ostrovné systémy. Výhoda samostatných systémov je, že vyprodukovaná elektrina je uložená do akumulátorov a batérií a neskôr môže byť použitá na pouličné osvetlenie, v prístrojoch vydávajúcich parkovacie lístky alebo v iných zariadeniach, napájanie osamotených chát a iných zariadení. Tento typ systémov je tiež obľúbený v domácnostiach, ktoré elektrinu využívajú pri nabíjaní automobilov, motorových člnov a rôznych záhradných prístrojov. Je to ekonomicky a environmentálne prijateľnejšie riešenie. Samostatné fotovoltické systémy bez zapojenia do verejnej siete sa skladajú z týchto komponentov:

El. energia, ktorú vyprodukujú fotovoltické články konvertovaním slnečného žiarenia, sa dostane do meniča prúdu. Ten zabezpečí, aby vytvorená elektrina zo solárnych článkov spĺňala štandard kvality elektriny z verejnej siete. Následne sa elektrina môže použiť ako zdroj svetla v domácnosti, zdroj nabíjania elektro a pod. Okrem toho sa vygenerovanou elektrinou dobíjajú solárne batérie pre neskoršie využívanie (počas noci, veľkej oblačnosti).

Obrázok:
http://www.sharp.eu/cps/rde/xchg/eu/hs.xsl/-/html/technikprinzip.htm

A – Fotovoltické články
B – Menič napätia na spracovanie elektriny zo solárnych článkov
C – Prístroj monitorujúci stav nabitia solárnej batérie
D – Akumulátor, solárna batéria

Zrkadlové systémy
Zrkadlové systémy využívajú na výrobu elektrickej energie zrkadlá, pomocou ktorých získava teplo zo slnečného žiarenia. Teplo sa následne využije na ohrev kvapaliny a vznik pary, ktorá poháňa turbínu s elektrickým generátorom.

6 Zdroj: http://elektrarne.unas.cz/subory/slnecna.htm
A – Systém zrkadiel
B – Slnečný kotol
C – Turbína
D – Elektrický generátor
E – Tepelný akumulátor
F – Kondenzátor
G – Chladiaca voda
H – Chladiaca veža

Pomocou zrkadiel a im vzájomným odrazom sa koncentruje slnečná energia na slnečný kotol umiestnený na vyvýšenom mieste. Absorbované teplo sa z kotla odvádza cirkulujúcou kvapalinou. Ohriata kvapalina smeruje do turbíny a tam sa mení na kinetickú energiu. Elektrický generátor ďalej mení kinetickú energiu na elektrickú energiu. Pri nedostatku slnečného žiarenia presmerujú ventily ohriatu kvapalinu do tepelného akumulátora. Do akumulátora sa odvádza časť ohriatej kvapaliny aj počas plného slnečného žiarenia. Čiže tepelný akumulátor sa s pomocou kondenzátora stará o rovnomernosť dodávok tepelnej energie pre turbínu. Chladiaca voda v kondenzátore odvádza kondenzačné teplo z turbíny do chladiacej veže.

FOTOVOLTICKÉ ELEKTRÁRNE NA STRECHÁCH RODINNÝCH DOMOV A INÝCH BUDOVÁCH
Vývoj fotovoltických elektrárni bol hlavne na to, že sa tieto budú využívať na strechách budov, čím sa nezaberá poľnohospodárska pôda, ale sa využívajú strechy domov a budov, ktoré sú takto bez úžitku. Zároveň budovanie fotovoltických elektrárni na strechách alebo fasádach budov má svoj prínos, lebo v lete tieto panely pohlcujú teplo a neprehrieva sa priestor pod strechou. Samozrejme že tieto elektrárne nebývajú obrovských výkonov,

Fotovoltika a životné prostredieale sú v prvom rade doplňujúcim zdrojom pre výrobcu energie, ktorá sa má využiť pre potrebu objektu a až potom prípadné prebytky odpredávať do distribučnej siete. Základným problémom fotovoltickej elektrárne je kolísanie výroby závisle od intenzity slnečného žiarenia, čo aj počas dňa, keď oblačnosť veľmi kolíše a taktiež je rozdiel ráno a na obed, kedy je intenzita slnka silnejšia. Preto, keď sú veľké výkony pripájané do siete , môžu spôsobiť rozkolísanie siete. Pre využitie elektrickej energie len na vlastnú spotrebu ,/ ostrovný systém / je potrebné hľadať možnosti kvalitného ukladania prebytku elektrickej energie a potom jej použitie v období nedostatku. Zatiaľ sa to javí ako jeden z najväčších problémov z hľadiska finančných nárokov. Preto je potrebné nájsť čo najekonomickejšie možnosti uloženia prebytku a možnosti jej okamžitého využívania v období nedostatku. Na základe skúsenosti je aj tlak, aby sa budovali fotovoltické elektrárne menších kapacít a len na strechách, čo má jeden hlavný aspekt, že nezaberá pôdu, ale naopak využíva plochy striech, ktoré v súčasnosti ležia bez efektu.

Rozmachom priemyslu, ekologickými katastrofami človek na zemeguli ničí životné prostredie. Ťažia sa suroviny, odlesňuje sa znečisťuje sa ovzdušie a dochádza ku klimatickým zmenám. Všetky tieto vstupy majú široký dosah pre kvalitu života človeka

Lenže aj ťažba surovín nie je bez obmedzenia. Preto sme nútení hľadať nové možnosti získavania zdrojov a zároveň vytvárať pre to prostredie. Jedným z obnoviteľných zdrojov je fotovoltika. Samozrejme pre zabezpečenie výroby komponentov fotovoltickej elektrárne sú potrebné procesy, ktoré vplývajú na kvalitu životného prostredia. Pri výrobe sú použité plyny, ďalej sú používané materiály, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Ale aj tu sa hľadajú cesty nahradenia látok inými, ktoré nemajú toxický a iný vplyv na životné prostredie. Po osadení celého kompletu elektrárne táto funguje bez znečisťovania ovzdušia, lebo na výrobu elektrickej energie využívame slnko .Ďalej fotovoltika na strechách šetrí záber pôdy, a ešte využíva strechy, ktoré ležali nevyužité. Osadenie panelov na streche má tiež vplyv na klímu v objektoch, lebo teplo dopadajúce na panely je absorbované a nedochádza k prehrievaniu domu a znižuje potrebu klimatizácie domu.

Z vyššie uvedených poznatkov môžeme konštatovať, že realizácia fotovoltických elektrárni má kladný vplyv pre ochranu a udržiavanie kvality životného prostredia. Avšak zatiaľ je veľkým problémom pri výrobe vo fotovoltických elektrárňach nestabilná produkcia v závislosti od intenzity slnečného žiarenia a tým následne ukladanie prebytku výroby na obdobie nedostatku. V prípade získania lacného spôsobu ukladania prebytočnej elektrickej energie aj využitie v čase nedostatku , by sa otvorila cesta pre rýchly rozmach využívania fotovoltiky na strechách objektov a budov. Preto, pri využívaní fotovoltických elektrárni by som vyzdvihol fakt, že pri výrobe komponentov fotovoltickej elektrárne dochádza k produkcii CO 2, ale už pri samotnej výrobe elektrickej energie proces prebieha bez vzniku škodlivín. Preto je tento proces získavania elektrickej energie veľmi ohľaduplný voči životnému prostrediu,

Ekonomika a životné prostredie
Pri výrobe elektrickej energie sa ako pri všetkých produktoch snažíme hľadať čo najlacnejší spôsob ich výroby jednak kvôli konkurencii a možnosti vytvorenia zisku. To je práve problém, že zatiaľ produkcia výroby elektrickej energie z fosílnych palív je ekonomickejšia, ako výroba pomocou fotovoltiky. Žiaľ veľmi často sa zabúda, že je potrebné si všímať vplyv človeka na životné prostredie. Asi by som to povedal takto: Výroba z fosílnych palív je lacnejšia ale má veľmi negatívny vplyv na stav životného prostredia. V porovnaní s tým je fotovoltika voči životnému prostrediu citlivá a ohľaduplná, ale zasa je nákladnejšia. Preto pre vytvorenie priestoru pre rozvoj produkcie elektrickej energie z fotovoltiky je potrebné riešiť zo strany štátu. Príkladom nám môže byť Nemecko, kde na mnohých miestach sú strechy využité na fotovoltické elektrárne a výsledkom sa v máji 2012 podarilo vyrobiť jeden piatok na fotovoltických elektrárňach toľko elektrickej energie, že pokryla tretinu spotreby Nemecka. V sobotu to bolo až skoro polovicu potreby. Samozrejme tento rozvoj fotovoltiky bol podporovaný štátom , tak že sa to investorom oplatilo OZE vybudovať a mať patričný úžitok. Ako budem v ďalšom interpretovať, som toho názoru, že naša vláda nepodporuje fotovoltické elektrárne na strechách dostatočne. Návratnosť by sa mala pohybovať max do 8 rokov, pri garancii výkupu minimálne 10 – 15 rokov a samozrejme pre hodnotenie prínosu fotovoltických elektrárni pre spoločnosť by sa malo porovnávať voči výrobe z fosílnych palív aj oblasť vplyvu výroby na životné prostredie, kde pri fosílnych palivách je produkované obrovské množstvo spalín, ktoré obsahujú veľa nečistôt a samozrejme produkujú CO 2. V takom prípade, by určite poloha ceny výroby poskočila do inej porovnávacej úrovne voči fosílnym palivám.

Cena elektriny vyrobenej vo fotovoltických elektrárňach
Výroba elektriny z fotovoltických panelov je drahšia oproti výrobe z fosílnych palív. Pre objasnenie si vezmeme ako príklad fotovoltickú elektráreň s 130 panelmi o produkcii 19900 kWh ročne. Ako príklad by som použil aktuálnu cenu výkupu pri malej vodnej elektrárni, ktorú prevádzkujeme a bola nám schválená výkupná cena pre rok 2015 a to 98,- Euro za MWh, to znamená, že za 1 kWh to bude 0,098 Euro. Pre 19900 kWh to bude výkupná cena 19900 x 0,098 = 1950,20 Euro. Náklady na vybudovanie boli cca 40.000 Euro. Pri tejto cene nám návratnosť vychádza 40000/ 1950,20=20,5 roka.. Ak toto porovnám z návratnosťou našej MVE, kde nám vychádzajú hodnoty návratnosti na menej ako 6,5 roka je preukázateľné, že pre prípad výroby vo fotovoltických elektrárňach je potrebná podpora zo strany štátu. Samozrejme, že dochádza aj k znižovaniu cien fotovoltaických elektrárni, čiže mňou vypočítaná návratnosť sa dobou znižuje. Taktiež veľkosťou elektrárne sa znižuje cena investície na 1 kWh vyrobenej elektrickej energie.

Z návratnosti 20,5 roka je jasné, že takáto investícia a to sme ešte nepočítali vložené financie, ktoré by sme mohli mať na úročení, je neefektívna dokonca môžeme povedať že likvidačná. Je evidentne jasné že investícia bez podpory štátu je nerentabilná, nakoľko životnosť panelov sa pohybuje okolo 25 až 30 rokov ale klesajúcou výkonnosťou.. Ako prax hovorí, investícia na obdobie dlhšej návratnosti ako 8 rokov je neefektívna, samozrejme pri predpoklade konštantnosti cien za energie pri nákupe od distribútora..

Záver
Na každom kroku sa stretávame s námietkami ako negatívne ovplyvňujeme životné prostredie, znečisťujeme ovzdušie priemyslom autami, znečisťujeme vody chemickými látkami, ekologickými katastrofami a zároveň znečisťujeme zemský povrch. Tlak človeka na prírodu je tak silný a rýchly, že už ani sama príroda sa nevie brániť zhoršujúcemu sa prostrediu. Zároveň človek na zemi sa veľmi ťažko zbaví svojich nárokov a výdobytkov svojho blahobytu a preto jedinou cestou ako uchrániť to, čo sa ešte sa zachrániť dá, je cesta hľadania výroby na zemi tak, aby sa minimalizovali nároky vplyvu na prírodu. Jednou z ciest je využitie slnka ako nevyčerpateľného zdroja pre výrobu elektrickej a tepelnej energie. K tomu je potrebná jednak osveta o týchto možnostiach, ale hlavne dotácia zo strany štátu tak, aby návratnosť investície nepresiahla 10 rokov a tiež ponuka úverov len na fotovoltiku, z minimálnym úrokom/ napr. ako úvery na bývanie pre mladých/. Len tak vieme zatraktívniť záujem o fotovoltiku na strechách. Tiež v oblasti legislatívy zaviazať distribútora elektriny, aby v prípade, že sa prepojovacie miesto nachádza do vzdialenosti 200m, od siete musí takúto prípojku povoliť Dnešná legislatíva zákona 309/2009 Z.z. umožňuje povoliť len pripojenie, keď máte prípojku, ale nie keď ju nemáte a chcete realizovať. Jedinou možnosťou zostáva spôsob výroby pre vlastnú potrebu a predaj malého prebytku. Taktiež sme preukázali, že keď by sme chceli predávať elektrickú energiu napr. za výkupnú cenu z vodnej energie čo je 98 Euro za MWh vyšla nám návratnosť fotovoltickej elektrárne z výrobou 19900 kWh na 20,5 roka a to ešte neboli zarátané úroky z investovaných peňazí. Preto je potrebné, aby štát podporil tento systém výroby, čo určite prinesie svoj vplyv na celkové životné prostredie v mestách ale i na vidieku. Efekt nebude zanedbateľný. Hlavne ak si uvedomíme fakt, že na ohrev teplej vody míňame 30 % energie a na vykurovanie 51 % tepla potom riešenie otázky využívania slnečnej energie je na mieste

A k tomu ešte uvediem príklad:
Pri výrobe elektrickej energie z fosílnych palív sa produkuje obrovské množstvo CO 2, pričom pri výrobe z fotovoltiky sa CO 2 neprodukuje, ale tento aspekt pri porovnávaní výhodnosti jednotlivých druhov výroby elektriny nezohľadňuje. Preto, aby sa zabezpečilo rozširovanie fotovoltických elektrárni je potrebný zásah štátu pre vytváranie podpory výroby.

Osadím si solárne panely v počte 10 ks na strechu rodinného domu na ohrev teplej vody a dokurovanie. Zároveň si osadím fotovoltickú elektráreň zo 16 panelmi o výkone 4,1 kWp. Čo týmto prinesiem pre okolie:

Ohrev vody bude zo slnka 7-8 mesiacov v roku bez použitia iných zdrojov – nebude produkovať CO2.

Znížim potrebu ohrevu na kúrení cca 2 mesiace

Nebudem plne závislý na dodávke elektrickej energie zo siete

Určite mnohí si povedia, že mňa sa to netýka a to hlavne na vidieku, kde sa ohrev vody a kúrenie rieši spaľovaním tuhého paliva , čo spôsobuje že pri nízkom tlaku je tento dym tlačení k zemi a potom žijeme v zadymenom prostredí. Do určitej mieri by sa znížili takéto stavy, pretože by sa znížila potreba pálenia tuhého paliva i využitím ohrevu slnečnou energiou. Týmto som chcel poukázať, že je vecou všetkých , aby sa pripojili k týmto možnostiam ako odľahčovať životné prostredie. Tak ako je fotovoltika z ekologického hľadiska vhodným riešením zlepšovanie prostredia, tak po stránke ekonomickej je tento systém zatiaľ finančné neekonomický a preto je potrebné, aby štát vstupoval do podpory na budovanie fotovoltických elektrárni na strechách budov. Dúfam, že pre dostatočnú podporu bude tlačiť celá EÚ a tým vytvoríme nie len požadovaných 14% výroby elektrickej energie ale to rapídne prekročíme.

Teraz by som ešte zhrnul výhody a nevýhody fotovoltiky:

Výhody:

• Pri malých plochách je mobilnosť
• Neprodukujú žiadne škodliviny a hlavne CO2
• Dajú sa používať všade

Ľahko dostupné suroviny na výrobu
Môže pracovať s plnou automatikou

Medzi nevýhody:

• Vysoká cena
• Nízka účinnosť
• Veľký vplyv počasia
• Elektrárne s veľkým výkonom zaberajú veľké plochy
• Mení sa výkonnosť počas dňa

Prínos nestability do siete, čo je z pohľadu prevádzkovateľa siete najväčšou nevýhodou.

Pre analyzovanie vonkajšieho prostredia použijeme SWOT analýzu. Analýza SWOT je rozdelenie do kategórie silných a slabých stránok FV potenciálu a podobne v súvislosti s vonkajšími príležitosťami a hrozbami na predmetnom trhu.

Silné stránky

• Všadeprítomný potenciál mnohonásobne prevyšujúci potreby
• Spoľahlivosť
• Minimálne prevádzkové náklady
• Vplyv na životné prostredie je minimálny
• Možnosť implementácie do architektonického riešenia objektov
• Znižovanie cien FV komponentov

Slabé stránky

• Výkon je podmienený ročnou a dennou variabilitou slnečného žiarenia
• Počasím ovplyvniteľné
• Nízka informovanosť obyvateľstva
• Nedostatok skúseností

Príležitosti

• Vznik pracovných miest v technologickom priemysle a službách
• Využitie fondov
• Rozvoj informačných technológií a vedných odborov
• Nové stimuly pre architektúru a dizajn
• Inovácie v sieťových odvetviach vďaka distribuovanému spôsobu výroby
• Potenciál na export komponentov a technológii.
• Zníženie dovozu fosílnych palív
• Zníženie objemu emisií skleníkových plynov
• Možnosť obyvateľstvu rozhodnúť o energetickej budúcnosti krajiny

ZOZNAM literatury

[1] ZÁKON č.309/2009 Z.z., o podpore využívania energie u obnoviteľných zdrojov energie

[2] ZÁKON č.250/2012 Z.z., o regulácii v sieťových odvetviach

[3] ZÁKON č.251/2012 Z.z., o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[4] ZÁKON č.197/2012 Z.z., z 19.6.2012, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[5] ZÁKON č.136/2011 Z.z. ,z 5.4.2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[6] ZÁKON č.558/2010 Z.z., z 15.12.2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[7] ZÁKON č.142/2010 Z.z., z 3.3.2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[8] VYHLÁŠKA ÚRADU PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ č.184/2012 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení vyhlášky č. 438/2011 Z.z.

[9] VYHLÁŠKA ÚRADU PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ č.437/2011 Z.z., ktorou sa mení vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 490/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby a biometánu

[10] VYHLÁŠKA ÚRADU PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ č. 225/2011 Z.z.
ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike

[11] MARCEL ŠÚRI. Slnečná elektrina a perspektívy jej výroby na Slovensku [online]. 2012 [cit. 2006]. Dostupný z WWW: http://www.elis.sk/download_file.php%3Fproduct_id%3D1253%26session_id%3Dnpvale95c458qdpoorb74sg3s3

[12] BRAMAC strešné systémy [online]. 2012. Dostupný z WWW: http://www.bramac.cz/produkty/solarni-systemy.html

[13] OTÍLIA LULKOVIČOVÁ.. Súčasnosť a perspektívy využívania obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku [online]. 2012 [cit. 2009-29-09]. Dostupný z WWW:

http://www.asb.sk/tzb/energie/sucasnost-a-perspektivy-vyuzivania-obnovitelnych-zdrojov-energie-na-slovensku-3330.html

[14] Wikipedia – Slnečná energia [online]. 2012. Dostupný z WWW:
http://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=slnecna+energia&button=&title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie

[15] SLOVENSKÁ INFORMAĆNÁ A ENERGETICKÁ AGENTÚRA [online]. 2012. Dostupný z WWW: http://www.siea.sk/

[16] GRÓFOVÁ, Jitka, SLÁDEK, Petr. Vliv stavu atmosféry na účinnost fotovoltaického systému. In 3. Česká fotovoltaická konference. Brno : Czech RE Agency, o.p.s., 2008. s. 215.

[17] TOUŠEK, Jiří. Elektřina ze Slunce – fotovoltaické systémy a jejich ekonomika. Vesmír , 2000, roč. 79, č.12, ISSN: 1214-4029, s. 672-675.

[18] MURTINGER, Karel, BERANOVKSÝ, Jiří, TOMEŠ, Milan. Fotovoltaika : elektřina ze Slunce. 2. vyd. Praha : Eko WATT, 2007. 112 s. 21. století. ISBN 978-80-7366-100-7.

[19] LIBRA, Martin, POULEK, Vladislav. Solární energie, fotovoltaika : perspektivní trend současnosti i blízké budoucnosti. Praha : ČZU Praha, 2005. 122 s. ISBN 80-213-1335-8.

[20] Fotovoltaické články [online]. 1998 [cit. 2008-11-05]. Dostupný z WWW: .

[21] SOLAR NET s.r.o. [online]. 2000 [cit. 2008-11-05]. Dostupný z WWW: .

[22] Slnečné kolektory, fotovoltika [online]. 1993 [cit. 2008-12-12]. Dostupný z WWW: .

[23] Wikipedie, otevřená encyklopedie – Fotoelektrický jev [online]. 2000 [cit. 2008-11-27]. Dostupný z WWW: .

[[24] Nejčastější otázky a odpovědi v oblasti fotovoltaiky [online]. 2003-2007 [cit. 2009-01-09]. Dostupný z WWW: .