Pitná voda pre východné Slovensko

Voda je nielen základnou súčasťou ľudského, živočíšneho a rastlinného organizmu, ale je aj funkčným prvkom, bez ktorého si nemožno predstaviť vznik, vývin, existenciu, pôsobenie a zdravie živých bytosti v prírode. Tento fakt platí do určitej miery aj pre neživú prírodu, a to pre pôdu, stavby atď., takže môžeme povedať, že voda je základnou požiadavkou žitia a hospodárskeho života ľudskej spoločnosti

Voda nie je však vždy poruke v potrebnom množstve a nemá vždy kvalitu a vlastnosti potrebné pre naše požiadavky. Sú obdobia , kedy je jej prebytok a spôsobuje hospodárske škody a sú obdobia , kedy je jej nedostatok a hľadáme možnosti jej zabezpečenia. Súčasná doba, produkcia zmien vplyvom človeka a jej vplyvy na ovzdušie prinášajú zmeny v klíme , čo má za následok, že sa ešte obdobia prebytku a obdobia nedostatku vlahy znásobujú a prejavuje sa omnoho častejšie cyklovanie z väčšími prejavmi, čím sa potreba týchto opatrení stáva ešte pre spoločnosť potrebnejšie a nevyhnutnejšie.

Človek od nepamäti vedie boj ako proti škodlivému prebytku, tak aj proti trvalejšiemu nedostatku. Účelom boja o dobré vodné hospodárstvo je zabezpečiť počas obdobia prebytku vody jej zachytenie a odloženie do obdobia nedostatku t.j. do obdobia sucha.

Na zabezpečenie akumulácie vody človek začal boj s vodou pomocou techniky a to budovaním akumulačných nádrží a ochranných hrádzi. Slovo technika je gréckeho pôvodu a znamená schopnosť a umenie človeka podmaňovať si pramene prírodných síl k svojmu prospechu a blahobytu. V prvotnopospolnej spoločnosti bola technika inštruktívna, v otrokárskej sa stala empirickou a vo feudálnej spoločnosti sa stala remeselnou. Dnes je technika vedecká.

Voda je živý element. Nepôsobí len statický a dynamický, ale aj fyzikálne a chemický a prostredníctvom organizmov, ktoré tam žijú. aj biologický. Vzhľadom na tieto vyššie uvedené aspekty môžu mať vodohospodárske zásady vtedy trvalý úspech, ak sa pri hydraulických, statických a stavebných zákonoch uplatnia aj skúsenosti získané pri pôsobení vody v prírode, ak takých niet, potom treba použiť údaje z napodobnených umelých pokusov.

Minulé storočie bolo obdobím budovania vodných nádrží ako pre energetické využitie, kde hlavným cieľom je výroba elektrickej energie, vodárenské využitie, kde hlavným cieľom je akumulácia vody pre zabezpečenie obyvateľstva a priemyslu pitnou vodou ako aj rekreačné využitie, poľnohospodárske účely. Všetky tieto aktivity potrebujú akumulovať vodu na rovnomerne rozdelenie počas roka.

Zásahmi človeka , výrubom lesov, vytváraním odtokových plôch, znečisťovaním ovzdušia“ mení sa klíma, otepľuje sa prostredie a následkom toho menia sa aj odtokové pomery v prostredí, dochádza väčšiemu rozpätiu medzi minimálnymi a maximálnymi prietokmi, čo jasne naznačuje, čo stačilo na výške hrádze dnes, zajtra už nebude postačovať.

Slovensko je malá krajina, ale veľmi rozdielna. Kým juhozápad je tvorený podunajskou nížinou, severozápad, stred je tvorený pohoriami. Východ Slovenska je tiež tvorený na severe kopcami a na juhu čiastočne nížinou. Povrch východného Slovenska nie je úplná rovina. Usadzovaním naplavenín pozdĺž tokov sa vytvorilo územie mierne zvlnené. Činnosť vetrov tiež zanechala až 15 m vysoké naviate pieskové kopčeky. Popisovaná oblasť ako časť Panónskej nížiny má kontinentálne podnebie. Krátke a tuhé zimy a teplé leta. V rámci Slovenská je táto oblasť s najväčšími výkyvmi teplôt. Geologický sú na nížine diluviálne a aluviálne naplaveniny, na ktorých sú väčšinou ťažké ílové pôdy. Morfológia územia je vytvorená zo strmých svahov, ktoré prechádzajú náhle do nížiny s malým sklonom, čo spôsobuje, že voda rýchlo stečie a na rovine sa rozlieva z dôvodu prítomnosti ťažkých ílov na pôde nemá možnosť vsakovať a zostáva na povrchu a pomaly odteká.

Jednou z podmienok vytvorenia podmienok pre život človeka a jeho stabilizáciu v oblasti je zabezpečiť dostatok vody na závlahy a dostatok pitnej vody. Na zabezpečenie čoraz zložitejších klimatických podmienok je vytvorenie záchytných nádrží a akumuláciu vody. Vytváranie prehrádzok na horných častiach tokoch vytvorí určité spomalenie odtokových pomerov z daného územia a tým určité sploštenie povodňových vĺn, ale nie je riešením pre zabezpečenie činnosti človeka a vytvorenia zásobného objemu pre zabezpečenie vody v období sucha.

Už pred 70 rokmi môj starý otec povedal výrok „ Boj s vodou a o vodu“ , čo sa potvrdzuje aj v dnešnej dobe. Preto, pre zabezpečenie dostatku pitnej vody počas suchých období je potrebné vybudovanie vodárenských nádrží. V dnešnej dobe zabezpečuje východ Slovenska vodárenská nádrž Starina a Bukovec. Je pravdou, že momentálna situácia stavu úpravy a dodávky pitnej vody z týchto nádrží nie je úplne kapacitne vyťažená. Ale pravdou aj je, že v dnešnej dobe ešte okolo 25 percent obyvateľstva nie je napojených na centrálne zásobovanie. Zároveň tiež klimatické zmeny, ako predlžovanie dĺžky suchých období, bude vplývať na zvyšovanie spotreby vody pre obyvateľstvo a priemysel. Nemalou mierou je dobré uvažovať na prepojiteľnosť systému z dôvodu zabezpečenia v prípade vzniku poruchy alebo iného problému dodávky do siete.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné sa zamyslieť nad problémami východného Slovenska, jeho zabezpečenosti z hľadiska potreby pitnej vody do ďalších rokov a konečne rozbehnúť prípravu ,financovanie a následne výstavbu vodárenskej nádrže Tichý potok, už z jedného podstatného dôvodu, že na zabezpečenie financovania, prípravu, realizáciu a sprevádzkovanie je potrebné obdobie niekoľkých rokov. Takto sa zabezpečí riadny postup pri výstavbe VN Tichý potok a predíde sa spôsobu, ktorý musel byť aplikovaný pri výstavbe vodárenskej nádrže Bukovec, kde bolo potrebné riešiť zásobovanie Košíc dočasne do doby postavenia nádrže provizórnym odberom prehradzovaním. Výhodou oblasti budovania nádrže Tichý potok je fakt, že už z tejto oblasti je vybudovaný prívod vody, čím odpadá táto investícia. Verím, že aj v boji proti výstavbe zvíťazí zdravý rozum a zabezpečíme tak pre naše budúce generácie dostatok vody. Veď nikto z nás nežije v jaskyni bez elektriny, nepije vodu z potoka a nekúri si drevom, ktoré si nazbieral v lese a polámal na kolene. A čo sa týka nebodaj nejakého presťahovania sa zamyslíme nad tým, ako aj naši predkovia sa sťahovali za prácou, a aj dnešní mladí utekajú a zostávajú žiť mimo svojho rodného bydliska, preto hľadajme spoločnú cestu na zrealizovanie tohto vodného diela. Verím, že sa prejaví zdraví duch v zdravom tele.

Základné vodohospodárske údaje a technické parametre navrhovanej VN Tichý Potok

plocha povodia 112,0 km2
dlhoročný priemerný prietok  Qa(1931-2001) 1,00 m3.s-1
Zaručený minimálny prietok Qm = Q355d 0,09 m3.s-1
Maximálny prietok Q100 170,0 m3.s-1
celkový objem nádrže VC 24,5 mil. m3
ochranný objem nádrže Vr 1,8 mil. m3
objem stáleho nadržania Vs 1,0 mil. m3
zásobný objem Vz 21,7 mil. m3
kóta dna údolia (priemerná) 550,00 m n.m.
hladina stáleho priestoru Ms 569,00 m n.m.
hladina zásobného objemu Mz 606,80 m n.m.
max. retenčná hladina Mmax=Mrh 608,40 m n.m.
zatopená plocha pri max. hladine 115 ha
priemerný dlhodobý ročný odtok 31,6 mil. m3
súčiniteľ  nadlepšenia α 0,76
hrubý nadlepšený prietok Qnh 0,681 m3.s-1
čistý nadlepšený prietok Q 0,586 m3.s-1
pomerný zásobný objem β 0,68
kóta koruny hrádze 609,90 m n.m.

Situácia VN Tichý Potok, stavebný zámer, Hydroconsult Bratislava, 2003

Literatúra:

Š. Bella; V. Bella: Boj s vodou a o vodu SVTL Bratislava 1956
M. Gomboš; J .Šutor; R. Mati: Základná charakteristika zmrašťovania ťažkých pôd VSN. Rok :2000

Stránka Vodohospodárskej výstavby š.p. Bratislava

V Bratislave 28.08.2015




Autor příspěvku

Ing. Miloš Bella MBA

V roku 1984 ukončil vysokoškolské štúdium na stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave v špecializácii vodné stavby a vodné hospodárstvo. Po ukončení štúdia pracoval na príprave a realizácii vodárenských nádrží Starina, Turček vo Vodohospodárskej výstavbe š.p.. Od roku 1994 odišiel pracovať z VV do súkromnej sféry. V 1995 absolvoval skúšky pre výkon činnosti stavby vedúceho a stavebného dozoru. V roku 1998 vykonal skúšky podľa paragrafu 23 oprávnenie elektrotechnik na riadenie prevádzky . V rokoch 1994 – 2004 sa zaoberal realizáciou stavieb a výkonom dozorovania. V rokoch 1999- 2001 technicky podporoval a riešil vodohospodárske stavby v Slavónii na území Chorvátska. V rokoch 2004 -2015 sa znova vrátil do Vodohospodárskej výstavby š.p. , kde vykonával dozor nad realizáciou protipovodňovej ochrany Bratislavy, výstavbou 30 rodinných domov a výstavbou MVE Dobrohošť. Od roku 2012 vo funkcii vedúceho odboru riadi prevádzku vodného diela Gabčíkovo. V roku 2012 ukončíl štúdium MBA v Prahe. doktorand v programu DBA Management

Detail autora

Odebírejte novinky emailem

Získávejte pravidelně obsah našeho blogu do své emailové schránky.

Ceny studijních programů uvedené na webu jsou bez DPH.