V roku 1984 ukončil vysokoškolské štúdium na stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave v špecializácii vodné stavby a vodné hospodárstvo. Po ukončení štúdia pracoval na príprave a realizácii vodárenských nádrží Starina, Turček vo Vodohospodárskej výstavbe š.p.. Od roku 1994 odišiel pracovať z VV do súkromnej sféry. V 1995 absolvoval skúšky pre výkon činnosti stavby vedúceho a stavebného dozoru. V roku 1998 vykonal skúšky podľa paragrafu 23 oprávnenie elektrotechnik na riadenie prevádzky . V rokoch 1994 – 2004 sa zaoberal realizáciou stavieb a výkonom dozorovania. V rokoch 1999- 2001 technicky podporoval a riešil vodohospodárske stavby v Slavónii na území Chorvátska. V rokoch 2004 -2015 sa znova vrátil do Vodohospodárskej výstavby š.p. , kde vykonával dozor nad realizáciou protipovodňovej ochrany Bratislavy, výstavbou 30 rodinných domov a výstavbou MVE Dobrohošť. Od roku 2012 vo funkcii vedúceho odboru riadi prevádzku vodného diela Gabčíkovo. V roku 2012 ukončíl štúdium MBA v Prahe. doktorand v programu DBA Management
Na Slovensku bola zrealizovaná prvá elektráreň v Bratislave a to v roku 1884 a potom 22 kW v roku 1889 v Krompachoch. Do roku 1945 bolo vybudovaných viacero malých vodných elektrárni. Hlavný rozvoj výstavby začal po druhej svetovej vojne. Bola vybudovaná sústava na Váhu a tiež ďalšie vodné elektrárne na ostatných tokoch Slovenska. V rámci riešení vystával problém najväčšej rieky Dunaj, ktorá po stáročia sa vylievala a spôsobovala škody na majetku. Už po 2. Svetovej vojne sa začalo uvažovať o návrhoch riešenia Dunaja. Vzhľadom na to, že u nás je Dunaj hraničnou riekou, riešenia boli konzultované a vypracovávané na spoločných medzištátnych komisiách. Naplneniu výstavby došlo v roku 1976, kedy bola podpísaná spoločná zmluva medzi Maďarskou republikou a Československou republikou o výstavbe vodné diela Gabčíkovo – Nagymaros. Výstavba sa začala v roku 1978. S určitými prerušeniami sa práce realizovali do roku 1989, kedy maďarska strana zastavila práce a v roku 1991 žiadala vypovedať medzištátnu zmluvu z roku 1976 a navrátiť zrealizované práce do pôvodného stavu. Nakoľko komunikácia s maďarskou stranou nemala optimálne riešenia, vláda ČSFR rozhodla v roku 1991 vypracovať a zrealizovať náhradné riešenie tak, aby sa vodné dielo Gabčíkovo dalo spustiť do prevádzky aj bez dostavby stupňa Dunakiliti. V rámci viacerých návrhov bolo rozhodnuté o riešenie z variantom C a to prehradenie starého koryta Dunaja v Čunove. A tak v roku 1994 došlo k realizovaniu prehradenia starého koryta Dunaja a bola postupne spustená prevádzka vodnej elektrárne v Gabčíkove. Prehradením variantou C práce na stavbe pokračovali a ukončenie bolo až roku 1997.
Hlavnými objektami vodného diela sú:
Zdrž Hrušov
Prívodný kanál
Odpadový kanál
Stupeň Čunovo
Stupeň Gabčíkovo.
Zdrž Hrušov má pri maximálnej prevádzkovej hladine 131,10 m .n .m objem 111 mil. m3 a spolu s prívodným kanálom má objem 196 mil. m3. Žiaľ momentálny stav je, že zdrž je zanesená obrovským množstvom naplavenín, ktoré sú prinášané hlavne počas povodni. Preto sa aktuálne hľadajú možnosti odstránenia nánosov, u ktorých nie je len problém vyťaženia, ale aj ich uskladnenie.
Prívodný kanál je 17 km dlhý o šírke 350 až 630 m. Prívodný kanál vychádza nad terén, preto musel byť tesnení asfaltovým tesnením na návodnej strane.
Odpadový kanál je 8 km dlhý a má šírku 250 až 280 m.
Stupeň Čunovo bol navrhnutý a zrealizovaný ako náhradné riešenie pre sfunkčnenie vybudovaného vodného diela Gabčíkovo. V rámci stupňa Čunovo je vodná elektráreň Čunovo, ktorá prepúšťa vodu do starého koryta Dunaja, jej maximálny výkon je so štyrmi kaplánovými turbínami 24,3 MW a malá vodná elektráreň Mošon 1, ktorá je vybudovaná na odtoku do Mošonského ramena Dunaja s osadenými dvoma turbínami o celkovom výkone 1,22 MW pri prietoku cez turbínu 10 m3/s. V súčasnosti sa na Mošonskom ramene dokončuje osadenie ďalších dvoch turbín o výkone jednej 0,5914 MW, aby sa maximálne využíval potenciál prepúšťanej vody.
Hlavným objektom je stupeň Gabčíkovo. Stupeň Gabčíkovo pozostáva z dvoch hlavných objektov a to z vodnej elektrárne a z plavebných komôr. Vodná elektráreň pozostáva z 8 turbín, každá o výkone 90 MW, spolu teda 720 MW. Vodná elektráreň bola prevádzkovaná do februára 2015 Slovenskými elektrárňami. Vláde SR sa podarilo preukázať neplatnosť existujúcej zmluvy medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou š.p. a navrátiť pravádzku do rúk štátu. Od februára tak prevádzku vodnej elektrárne zabezpečuje Vodohospodárska výstavba š.p. Pre zabezpečenie preplavovania lodnej dopravy sa na vodnom diele nachádzajú dve plavebné komory každá o rozmere 34 x 275 m s minimálnou hĺbkou 4,3 m. V rámci plavebných komôr sa prekonáva výškový rozdiel od 16 do 23,3 m. Plavebné komory svojími rozmermi sú väčšie ako plavebné komory na panamskom prieplave.
Stupeň Nagymaros mal byť vybudovaný maďarskou stranou. Práce boli začaté, ale stavebné práce boli na základe vypovedania zmluvy boli prerušené a táto časť zostala nezrealizované. Stupeň Nagymaros mal byť vyrovnávacou nádržou, aby Gabčíkovo mohlo fungovať ako špičková elektráreň. Nedokončením stupňa Nagymaros nebolo možné využívanie VD Gabčíkovo ako špičkovú elektráreň.
V rámci vodného diela sa zabezpečuje prítok do ramennej sústavy. Voda do ramennej sústavy bola bez využitia spádu prepúštaná, napriek tomu, že sa tu uvažovalo s vybudovaním MVE. Po vykonaní prípravy sa v roku 2010 nakoniec rozhodlo o zrealizovaní MVE Dobrohošť o výkone 1,84 MW. Stavba bola dokončená do konca roka 2011 Jedná sa o automatickú prevádzku bez stálej obsluhy. Návratnosť tejto investície bola prepočítaná na 6 -7 rokov.
Vybudované vodné dielo Gabčíkovo zabezpečuje jednak ochranu pred povodňami, ale nezanedbateľným je výroba elektrickej energie, ktorá pokrýva 8 – 10 % spotreby Slovenska v závislosti od vodnatosti Dunaja. Od začatia prevádzky vodnej elektrárne v roku 1992 do teraz bolo vyrobených okolo 52 miliónov MW elektrickej energie. Pri vodnom diele boli riešené všetky potrebné enviromentálne aspekty a hľadala sa minimalizácia dopadov na životné prostredie.
Zdroj údajov: Vodohospodárska výstavba